Moja genéza

Narodil som sa 18. 11. 1964 v Šuranoch. Žijem vo Veľkých Lovciach. Tu som chodil aj do základnej devätročnej školy a škôlky. Dá sa povedať, že talent na kreslenie sa u mňa prejavil už v škôlke. Doteraz si pamätám, ako sa mi poprvýkrát podarilo nakresliť strom s opílenými haluzami. Ked som potom chodil do školy, veľakrát som vypomáhal spolužiakom s výkresmi na hodinách výtvarnej výchovy. Bol to môj najobľúbenejší predmet. Mal som šťastie aj na učiteľku výtvarnej, ktorá sa snažila rozviť v nás záujem o maľbu. Chodil som približne dva roky aj do Ľudovej školy umenia v Nových Zámkoch. Po ZDŠ-ke som sa hlásil na Umelecko priemyselnú školu do Bratislavy, ale tam ma neprijali. Potom som išiel na Strednú priemyselnú školu strojnícku do Bánoviec nad Bebravou. Tam som však hlavne risoval výkresy, len sem-tam niečo nakreslil (napr. maturitné tablo). Keď som sa dostal na vojenčinu do Trebišova a kamaráti zbadali že viem kresliť, tak som im musel prekreslovať dievčatá z fotiek. Kreslil som iba ceruzkou. Záujem o maľbu u mňa nastal, keď som si prečítal na vojne knihu od Irvinga Stone: Smäd po živote. Je to životopis Vincenta van Gogha. Vtedy som pochopil, že kým žijeme, nikdy nie je neskoro začat robiť "niečo" čo nás baví. Aj keď to vyzerá, že to nemá zmysel, ten sa ukáže až po čase. A tak som si aj ja povedal, že nesmiem zakopať "talenty", ktoré mi Boh dal, začal som po vojne maľovať. Pracujem hlavne s olejovými farbami a temperami. Snažím sa maľovať realisticky, zachytiť krajinu, dedinu, ľudí okolo seba v tomto časovom okamihu. No mám chut pustiť sa aj do nejakých abstraktných, lepšie povedané fantastických tém. Keďže som ženatý, máme tri deti a bývame na dedine, okrem toho musím chodiť aj do práce, nie je toho času na tvorbu až tak veľa. Ale ak človek chce, tak sa dá "všetko".